Tekuté Telo, alebo ako vzniká „Tanec“
„Tanec vzniká vtedy akonáhle sme si vedomí svojho pohybu, ktorý robíme. Vtedy, keď sa stávam pohybom. Stačí sa postaviť, a začať si byť vedomý, že stojím. Na to aby sme stáli potrebujeme oporu zeme, kosti máme postavené vertikálne. Aby sme nespadli tak prebieha v tele veľmi veľa procesov, ktoré balansujú telo tak, aby táto poloha bola možná. Tým, že si to už uvedomujete, z môjho pohľadu, tancujete“ – takto opisuje tanec náš svetoznámy tanečník Jaro Viňarský. V roku získal obdobu tanečného Oscara. Prestížnu Bessie Award mu udelili kritici v kategórii Outstanding Performer. Jeden z jeho článkov mi pár rokov dozadu pripomenul zaujímavú a hlbšiu percepciu tanca, ktorú majú niektorí z tanečníkov. Hlavne tí, ktorí sa venujú súčasnému, či spontánnemu tancu. Jarov opis tanca, ktorý naznačuje prebudenie nášho vnútorného pozorovateľa, je pre mňa osobne esenciou, ktorá spája čchi kung, jogu, tai chi, meditáciu, vedomý pohyb ako taký. Sprítomnenie sa v tele a pozorovanie toho čo Je, práve Teraz.
Kde je vlastne hranica medzi pohybom, cvičením, praktikovaním a tancom? A čo tieto slová, či obrazy, ktoré sú za nimi môže spojiť? Žeby niečo magické ako „hlbšia všímavosť“? Mne to dnes, teraz a tu, dáva zmysel. Píšem si, a pritom si jemne pod kožou idem mäkký tekutý tanec, ktorý je pre ostatných ľudí v kaviarni neviditeľný. Počúvam elektroniku, ak by ste boli niektorí zvedaví tak Daniel Avery-Free Floating, ktorá mi práve dvíha náladu a chrbticu smerom hore. Vlastne si práve uvedomujem, že tento track celkom dosť ide k tomu, čo píšem!:) Free Floating – to je to čo v podstate s telom robím. Vznášam sa pod svojou kožou tak ako sa vznáša veleryba v elegantných hĺbkach mora. To mi vytvára vlnovité pocity rôznych odtieňov na koži, vo svaloch, ale aj v kostiach. V Japonsku, vo vipassanovom meditačnom centre v Kyote, nás učili na desaťdňovom zásede techniku, ktorá sa volá sweeping, dynamic concentration. Prechádzanie svojou zostrenou pozornosťou po rôznych častiach tela. Tento pohyb pozornosti má kvalitu vlny, ktorá pripomína pohyby ako pri zametaní lístia. Táto technika si v konexte vipassany vyžaduje niekoľko dennú prípravu v sede. Pravidelnou praxou pozornosti, sa však takáto technika dá dosiahnuť aj v bežných dňoch, veľmi prirodzenou a príjemnou cestou. Ja si toto jemné „zametanie“ pozornosti po tele podporujem veľmi subtílnymi tekutými pohybmi tela pod kožou. Čo vyvolá výraznejšie a veľmi komplexné pocity v tele. Mne osobne to výborne slúži na rýchle sprítomnenie sa v tele, ale aj v priestore a v čase, v ktorom sa práve nachádzam.
Avšak, aj keď pustím akýkoľvek zámer sa hýbať, tak stále môžem používať techniku sweeping. Aj keď vlny na hladine oceánu úplne ustanú, neznamená to že v ňom nie je pohyb. Pod povrchom hladiny prúdia podmorské prúdy staré ako oceán samotný. Tak isto aj v mojom tele, aj keď vedomo neinicujem pohyb, stále sú tu so mnou moje vlastné „podmorské prúdy“. Spomalím svoj dych, precítim rytmus tepu srdca, a chvíľu pozorujem pohyby, ktoré sú vytvárané týmito sekudndárnymi pulzáciami tela. Z aktívneho vytvárania pohybu prechádzam len do aktívneho pozorovania toho, čo sa v mojom tele deje samovoľne. Môže to byť čokoľvek. Ja sa často zameriavam práve na tie primárne pulzy, ktoré sú určitou samoorganizujúcou silou v nás. Dych života, ktorý rozhýbavá každú jednu živú bunku. Bunky zase následne hravo rozhýbavajú tekutiny v tele. Tieto pulzácie tekutín vytvárvajú vlny, ktoré sa dajú cítiť vo svaloch, v kostiach, na koži. Tieto veľmi jemné vlnovité pocity, ktoré prechádzajú celým naším telom sa dajú pozorovať. Stávajú sa objektom našej pozornosti a tak užitočným nástrojom pre udržanie sa v hlbšej všímavosti, ktorá je asbolútnym základom pre meditáciu. Takéto pozorovanie vĺn v tele je v podstate dynamická koncentrácia používana vo vipassana meditácii, ktorú učil majster meditácie Siddhartha Gautama, ktorého prezývali Buddha.
Počas bytia s týmito senzorickými vnemami, sa môžem ešte rozhodnúť, že si s týmito pocitmi v tele, vytvorené primárnymi pulzami v tele zatancujem. Zachytím ich pohyb a pozornosťou môjho vedomia opisujem ich prirodzený pohyb. Môžem byť aktívny, alebo úplne pasívny. To je na mne. Ale jedno je isté, či budem chcieť tancovať alebo nie, tanec tu bude vždy. Ide len o to či si ho budem uvedomovať, alebo nie. Tanec je samotnou esenciou života. Kým je vo mne tento pulz, som na žive. Cítiť tieto pulzy a pocity pri popíjaní kávy a písaní ma stálo nejaký čas a dávku trpezlivosti. Najväčšie objavy som v mojom tele spravil počas 21 – dňového meditačného zásedu v tme v jednej osade v Bielych Karpatoch (link). Počas tohto časovo-bohatého priestoru na sebaspoznávanie na všetkých úrovniach, som kombinoval ostrosť pozorovania používanej vo vipassana meditácii, dynamické princípy kranio-sakrálnej terapie, hru na austrálsky nástroj didgeridoo, jogu, čchi kung a tai chi – čo sú pre mňa systémy, ktoré sa v určitom bode veľmi zlievajú. Čas strávený v tomto veľmi zaujímavom priestore a postupné, neskôr už intuitívne, používanie rôznych techník mi zmenili poľad na telo a pohyb. A vedomie. A práve vedomie a pohyb (energia), sa vedia hlbšie spájať a vedia tak spoločne hravo tancovať ako muž a žena. Tvoria na chvíľu absolútnu jednotu. V podstate,.. vždy boli jedno. Len sa pulzujúco od seba oddeľujú. Snáď iba preto, aby sa mohli zase spojiť. Je to kozmický mystický tanec. Princíp pulzácie nájdeme všade v prírode. V mineráloch, bunkách, rastlinách, zvieratách, ľuďoch. V celých spoločenstvách je vidieť určité pulzujúce cykly. Je to základný princíp vesmíru. Vedomie podporuje pohyb. A pohyb lieči vedomie. Keď v rámci nášho vlastného života, pozveme láskyplne pohyb a vedomie k spojeniu, naše bytie sa stáva plnším a pokojnejším. A navyše, naše telo sa takto samouzdravuje podľa pôvodnej matrice zrdravia uloženej v inteligencii tela.
Či už ide o veľmi subtílne pohyby či akrobaciu, stále nás poháňa tanec. Fraktál, ktorý má hranice a zároveň je nekonečným. Prapôvodný chaotický princíp, ktorý v sebe obsahuje poriadok. Určitý všeprestupujúci rytmus. Ak sa na naladíme na rytmus, či už mikropohybmi, alebo makropohybmi, vzniká harmónia.
Vtedy, keď si spomeniem na to byť viac všímavý k telu, dovolím si hrať sa a objavovať nové, napojím sa na vlastnú zenovú myseľ začiatočníka, tak sa stane praxou pre mňa úplne všetko. Možno sa potom stane tancom každý pohyb pod perinou, upratovanie, behanie, dvíhanie činiek, kráčanie po námestí, prax jogových zostáv, či len statické státie stromu v čchi kungu. Pre mňa osobne je tanec (aj) to, keď si dovolím vedomo hýbať tak, ako sa zvyčajne nehýbem. Otváram sa novému a skúmam svoje, väčšinou nepovšimnuté, možnosti. Hlbšie pozorujem priestor okolo, priestor v sebe, a to, čo tieto dva priestory od seba oddeľuje. Som pritom poháňaný zvedavosťou a nešikovnosť mi už moc nevadí. Som viac v kontaktre s tým čo je, a ako to je. Otváram sa životu a dôverujem mu. Hýbem sa veľa a výrazne, alebo len sedím na meditačnom vankúši, všade sa dá nájsť tanec. A popritom kontaktujem pokojné miesto, uprostred svojho vlastného bytia.
Gabrielle Roth, známa umelkyňa a tanečná liečiteľka, opisuje tanec krásnym spôsobom. „Už od Einsteina hľadajú fyzici najvyššiu jednotnú teóriu vesmíru. Ja hľadám najvyššiu jednotnú teóriu duše. Každý z nás je obrovským poľom energie, ktorá je v neustálom pohybe. Ale v našom jadre je centrum kľudu. Po mnohých rokoch, keď som pozorovala tancujúce telá zo svojho bodu kľudu, začala som v ich pohyboch vidieť vzorce, infraštruktúru ležiacu za všetkými našimi skúsenosťami, náš živelný jazyk. Tanec piatich rytmov sa stal duchovnou praxou, cvičením pre telo aj dušu s úžasnými liečivými možnosťami nie len pre jednotlivcov, ale pre celé spoločenstvá. Žijeme v kritickom období – ekologicky, politicky, spoločensky i filozoficky. Svet je v podstate v chaose. Staré systémy sa rúcajú a nové sa najskôr musia vyvinúť. Ale objavujú sa. Teraz sa viac ako inokedy potrebujeme vrátiť k sebe samým, tam hľadať vedenie a spoľahnúť sa na dlho pochované inštinkty a intuíciu. Ako rodičia, učitelia, priatelia, milenci a vodci potrebujeme cítiť svojho vnútorného umelca a liečiteľa, pretože práve on má kľúč k nášmu duchovnému rastu – k individuálnemu rastu nás ako členov spoločenstiev nezviazaných zastaralými dogmami a plných skutočnej nezávislosti.“
Ako si tak kráčam po svojej osobnej ceste životom, tak som stretol systémy, ktroé ma učia ako sa napojiť na vnútorný zdroj Sily. Niekto tomu hovorí Vnútroný Liečiteľ či Učiteľ, Vnútorná inteligencia, Dych života,… Tanec, kranio-sakrálna terapia, holotropné dýchanie, bojové umenia a ich mystická filozofia, a ďalšie mnohé liečebné systémy hovoria o jednom a tom istom. Len to v sebe kontaktovať a prebudiť. Obnoviť svoje vnútorné zdroje sily.
Jaro to povedal výstižne: „Tanec je založený na kinestetike a senzomotorike. S tým sa všetci rodíme. Prestali sme telom vnímať a cítiť v momente, keď posledný človek prestal behať za zverou, kým ju lovil, keď prišlo poľnohospodárstvo a ostatné veci.“ Myslím, že v dnešnej dobe násjť spôsob ako začať cestu sebarozvoja je celkom jednoduché. Len sa začnime vedomejšie a viac hýbať. Akokoľvek máme radi. Ak rozhýbem svoje telo, uvoľním ho a začnem ho cítiť, tak časom príde hlbšia vnímavosť a nové subtílnejšie percepcie pohybu. Trpezlivosť, pravdielnosť a zvedavosť sú kľúč.
Pred tým ako sa začneš hýbať, skús precíť a porozmýšlaj nad tým, čo pre Teba slovo pohyb vlastne znamená. Prečo o chceš vlastne urobiť?
Pre mňa osobne, ako som vyššie opísal, má pohyb veľa vrstiev. Mám aj viacero osobných zámerov na jednej ceste, ku ktorým sa snažím vedomo pristupovať, ujasňovať a napĺňať. Niektoré sú spojené so zraneniami, či liečením symptómov, iné napĺňajú môjho ducha. Hlavným, životným cieľom na ceste je Dych, Inšpirácia – In Spire Snáď. Keď pôjdem trochu viac zenovo… Nechať sebou dýchať vesmír…
S každou vrstvou prichádzajú rôzne možnosti. Detailnejšie sa o vrstvách pohybu môžeš dočítať v tomto článku, ktorý je inšpirovaný primárnymi pulzami a pohybmi v našom tele opisovaných Michaelom Kernom v knihe Dych Života. V práci s Dychom života je uložený veľký potenciál, ktorý nás vie priblížiť k vitalite, preto ho tak veľa spomínam. Ale či už ide o výrazné, silové pohyby, alebo tie s tým najjemnejším odtieňom…stále je to pohyb, s ktorým sa dá hrať. Pohyb, s ktorým sa dá tancovať. Pohyb, ktorý nás oživuje a lieči. Opakujem, tanec je len o tom byť si viac vedomý tela. Trochu do toho zapojme dych a úprimný zámer priblížiť sa k svojmu vnútornému učiteľovi, a veci v živote sa začnú hýbať. Udržujme voľný a nenásilný rytmus praxe, hrania sa s pohybom. Máme čas. Nemusíme niečo dosahovať, alebo dokazovať. Len chytiť rytmus. Spomenúť si na svoj zámer. Kultivovať ho. Môžeme používať hudbu, s ktorou rezonujeme, alebo len intimitu ticha. Čokoľvek, čo nám pomáha k praxi, ktorá nás robí vedomejšími a otvorenejšími bytostiami.
Nižšie zdieľam videá s rôznymi druhmi pohybov, s ktorými rezonujem a prišli do môjho života cez zvláštne náhody a synchronicity. Sú to pohyby a ľudia, ktorí rezonujú s mojou životnou riekou a jej cestou.
Nájdi si svoj vlastný pohyb v živote a urob svoj tanec. Ako hovorí Gabrielle Roth. „Ak ho nespravíš ty, kto potom?“
Gabrielle Roth bola mestská šamanka, ktorá pomohla znovuobjaviť krásu rytmov spontánneho tanca našich predkov. Svojim otvoreným a liečiteľským prístupom prinášala do mnohých miest na svete múdrosť ukrytú v tele. Je zaujímavé, že Gabrielle Roth ste mohli videť vystupovať aj na konferenciách kranio-sakrálnej terapie (tu). Pre mňa osobne majú tance a kranio-sakrálna terapia k sebe veľmi blízko. Obidva prístupy kontaktujú Vnútorného liečiteľa.
Susan Harper, tanečníčka a žiačka Emilie Conrad ukazuje na videu intutívny pohyb a kontaktovanie pradávnej inteligencie v nás. Zakladateľka Continuum Movement, Emilie Conrad, v pozadí komentuje kontext pohybu.
Cass Phelps, jeden z praktikantov a učiteľov Continuum Movement ukazuje ako sa dá vedomo pracovať s telom
Tom Weksler, skvelý tanečník a bojovník, ktorý prepája súčasný tanec s bojovými umeniami, jogou, jiu jitsu a inými pohybovými systémami.
„Otec jogy“ je tanečník – Šiva. Tanec v joge…Shiva Nata systematizovaný Andreyom Lappom.
Vo svete známy učiteľ tanca a bojových umení, rodák zo Žiliny Jozef Fruček, ukazuje vo videu nižšie svoj „šivov tanec“ a zmysel pre rytmus. Jozef je učiteľ pohybu cez jeho systém Fighting Monkey, ktorý krásne a šťavnato spája múdrosť východných systémov a tanca.
