blog

Meditácia vo vzťahoch alebo A.P.S.

By on 14. júla 2017

Awareness Positioning System (A.P.S.)

Alebo po slovensky -„Systém umiestnenia pozornosti“ je holotropná meditatívna prax, ktorú používame ako stelesnenú navigáciu životom. Môže byť veľmi nápomocná prax v orientácii v našich vzťahoch – osobných, pracovných, spoločenských,… Pri výchove detí, v práci, v našich  každodenných rozhodnutiach. Môže to byť o vzťahu s prírodou a jej rôznorodými prejavmi. A môže to byť o vzťahu so sebou. O vzťahu s našimi rôznymi farbami cítenia, rozmanitosťou vnútorného prežívania. O vzťahu k našim myšlienkam, emóciám, snom, či víziám. Či už sú príjemné, menej príjemné, alebo dokonca veľmi strašidelné. Môže to byť o vzťahu k našej životnej ceste a mystériu, v ktorom žijeme. Holotropná prax je o integrácii rôznych častí nášho bytia.

Táto prax môže byť o spájaní sa so spomienkami uložených v tele, vedomí, ale aj našom podvedomí, ktoré sa manifestujú v tomto momente ako naša percepcia reality. Naše myšlienky, emócie, vitalita, alebo životné postoje. A.P.S. je o prebudzaní schopnosti byť naozaj s tým , čo Práve Je. Akékoľvek to je.

O čo ide? Je to v podstate veľmi jednoduché,…

A zároveň, niekedy tak, tak zložité. Záleží od vnútorného rozpoloženia človeka. V nemalej miere od prostredia, v ktorom sa práve nachádzame. A témy, ktorá sa nám v daný moment ukazuje. Je to prax hlbšej introspekcie a cítenia tela. Ako hovoria učitelia meditácie, chce to prax a úsilie. A paradoxne súčasne hovoria, netreba žiadne úsilie a stačí len rozhodnutie a schopnosť spojiť sa s momentom Teraz. Niekedy sa proste len rozhodnúť. Zastaviť sa. A cítiť. Je to o umení precepcie.

Prečo je to zložité a niekedy to chce svoj čas? Pretože v našej kultúre a výchove nás to nikto moc neučil. Nemáme to zapísané v našich neurónoch, v návyvkoch našej mysle. Nikto nás neučil umenie smerovania našej pozornosti. Skôr naopak, učili nás dívať sa von, na tabuľu. Tam vpredu bolá tá pravda. Nikto nás neučil, zastav sa, zavri oči a pozri sa čo tam vidíš,…čo tam naozaj cítiš.

Ide o tréning, krok za krokom. Za prvé, chce to spomínané rozhodnutie sa cítiť. Nie len na povrchu, ale naozaj, naozaj sa cítiť. Už toto je v podstate veľký krok, veľké rozhodnutie a obrovksý krok vpred. Udržať sa v tom, to chce určitý tréning a vhodnú formu disciplíny. Nemusí to byť tvrdá a ťažká prax, skôr umenie si spomenúť na svoju prax a jej význam. Postupne sa to stáva ľahšie a ľahšie. Vytvoríme si v našom systéme nové cesty a návyky. A tak sa všímavý stav mysle a tela, stáva naším prirodzeným stavom. Krok za krokom. Deň po dni.

Každý z nás je individualita. Organizmus v čase a priestore, ktorý sa díva na tento svet, cíti ho a zažíva veľmi unikátnym a špeciálnym spôsobom. Za prvé, veľa záleží na tom, v akej kultúre sme boli vychovaný. Kultúra veľmi ovplyvňuje naše základné emocionálne nastavenie.

Potom veľmi záleží na tom, ako a s kým sme dospievali, ako sme vstúpili do dospelosti a ako žijeme svoj život teraz.

Niektorí z nás môžu mať silnú meditačnú prax. Či veľa hodín sebareflexie s terapeutom, učiteľom, alebo skupinou. Niektorí z nás sú v bode vyhorenia, chaosu, či prázdnoty. Nevidíme z toho cestu von. A cítiť sa je pre nás veľmi vzdialený pojem. Každý z nás je v určitom inom bode a tým aj prax bude mierne odlišná. Avšak, je to takmer pre každého. Ktokoľvek má to privilégium sa cítiť a vnímať sa. Niektorí z nás to žiaľ nemajú ľahké a túto schopnosť už stratili. Ale väčšina z nás môže.

A to je skvelá správa, že môžme…

Sme veľmi unikátne bytosti. A každý z nás si musí nájsť svoj osobitý spôsob, ako sa udržať v kontakte so sebou. Ako si viac všímať to, ako sa vzťahujeme k realite. K priestoru, času, obrazom, vôňam, zvukom, chutiam, dotykom.

Ako A.P.S: vlastne funguje?

Máme dve línie, ktoré tvoria kríž. Jedna línia je horizontálna. A tá druhá je vertikálna. Tieto dve línie sa stredávajú akoby v srdci. Keď roztiahneš ruky tak tie môžu znázorňovať horizontálnu líniu a tá reprezentuje konsenzuálnu realitu – tú „normálnu“, bežnú realitu, ktorú vidíme okolo seba. 

Potom tam máme vertikálnu líniu. Tú si môžeš predstaviť ako ide zvysle stredom tvojho tela a stretá sa s tou horizontálnou v tvojom srdci a tvoria priesečník.

Nad tým priesečníkom, sa nachádzajú naše Zdroje. Stavy vedomia, spomienky, keď sme sa cítili v spojení. Kedy sme „Vedeli“. Cítili sme, že všetko je v poriadku také, aké je. Aj keď život nebol ideálny a nemuselo to byť práve jednoduché. My sme však cítili hlbokú dôveru v život. Zažili sme svoje malé, alebo veľké prebudenia. Každý podľa svojich životných skúseností. Mohlo to byť na vrchole hory, alebo obľúbenom mieste v prírode. Mohlo to byť pri mori, alebo pod hladinou mora. Vo vzduchu, keď si lietal. Mohlo to byť na koncerte, festivale, keď si cítil hlbšiu jednotu s celkom. Alebo to bolo pri meditácii, ceremónii, zmenenom stave vedomia. Sú to rôzne úrovne skúseností. Čo ich spája je to, že nás zdrojujú a robia pokojnejšími. Prinášajú nám hlbšiu dôveru v život a nás samotných.

Skúsenosti pod priesečníkom môžu byť ťažšie životné skúsenosti, ktoré si pamätáme. Ale aj tie, na ktoré sme zabudli, alebo dokonca nevieme, že sa vôbec stali. Opäť, sú to rôzne roviny ľudskej skúsenosti.

Prvú kategóriu môžeme nazvať biografická úroveň. Úroveň bytia od nášho narodenia až po dnešok. Zažili sme veľa rozličných udalostí. Rôzne dotyky, rôzne druhy prítomnosti, ale aj neprítomnosti rodičov a súrodencov. Mohli to byť dotyky, ktoré boli naplňujúce, ale mohli to byť dotyky, ktoré boli nevhodné, zraňujúce, či dokonca násilné a kruté. Mohli sme zažiť rôzne pády, alebo havárie. Chirurgické zákroky – počíta sa aj návšteva u zubára a stres, ktorý to v systéme mohlo zanechať. V prípade žien, návšteva u gynekológa, alebo pôrod. U žien aj mužov, rôzne druhy  invazívnych vyšetrení. Mohli sme zažiť úrazy, násilie, alebo silnú neprítomnosť ľudí v živote – čo v v podstate v systéme zanecháva silné stopy podobné násiliu. 

To všetko môže zanechávať v našom systéme stres, napätie, alebo hlbokú únavu a apatiu, ktoré nás odpájajú od schopnosti byť prítomným s tým, čo práve je. Spomienky sú reálna energia ukrytá v tkanivách, orgánoch a kostiach. Tú sa snažíme spoznávať a naučiť sa s nou pracovať. Tak ako sa to robí napríklad v čchi-kungu.

Ďalšia rovina je obdobie pred pôrodom a obdobie v čase pôrodu. Prenatálna a perinatálna úroveň. Opäť, každý z nás to mohol zažívať veľmi odlišne. Záleží na tom, kde bola naša matka v období tehotenstva. V akom prostredí sa pohybovala. Žila na horách, alebo v priemyselnej časti mesta. Vo veľmi pokojnom a podpornom prostredí, alebo vo vojne, či náročnom politickom zriadení. Jedla výbornú stravu, alebo trpela silnými závislosťami na jedle, alkohole, či tvrdých drogách. Udržovala naša matka s nami láskavý a plný kontakt, alebo sa obávala budúcnosti a nevedela, či to zvládne. Bola odpojená od seba a tým aj od nás samých? Nie je to teraz, o tom niekoho a niečo obviňovať, vôbec nie! Len si uvedomiť súvislosti a možné vplyvy.

Naše perinatálne skúsenosti, ktoré sú uložené v tele a podvedomí, môžu byť preto pre každého z nás veľmi odlišné. Od tých najkrajších oceanických extatických skúseností, až po stavy toxického prostredia.

Obdobie samotného pôrodu je veľká téma a dalo by sa o nej naozaj veľa napísať. V skratke je to obdobie, kde sa prvý krát stretávame so smrťou, agresiou a sexualitou. Ak ťa to zaujíma viac do hĺbky, Stanislav Grof o tom píše do detailu v jeho knihách, alebo sa dozvieš viac už priamo v holotropnej praxi na workshopoch.

Tieto tri aspekty nášho bytia sú pre náš život veľmi zásadné. Nerovnováha týchto energií v našom tele a vedomí spôsobuje nerovnováhu, chaos a utrpenie. Ich stelesnená integrácia prináša do života veľmi výnimočnú, ozdravnú kvalitu a transformáciu. 

A kde sa o týchto troch energiách môžeme dozvedieť viac ako vo vzťahoch!? 

V taoizme a buddhizme poznáme 4 brány k sebapoznaniu: meditácia, sexuálna extáza, smrť a trauma. Sú to brány cez, ktoré sa spoznávame a prebúdzame. Trauma je jednou z najčastejších brán k prebudeniu. Samotný pôrod mohol byť pre nás silnou traumatickou udalosťou. Príchod na svet, prvé mesiace, výchova, dospievanie, udalosti vo svete,… Trauma však nemusí byť len ťažká práca. Práca s traumou môže byť krok za krokom aj zábavná. Sama v sebe obsahuje veľa humoru, láskavosti, odvahy, múdrosti…Len sa s ňou stretnúť. Holotropné dýchanie ponúka na to bezpečný priestor. Holotropné dýchanie v podstate nie je až tak o dýchaní…

Ale hlavne o priestore. Bezpečnom priestore. 

Holotropné dýchanie nikdy nerobíme sami.

Okrem biografických, prenatálnych a perinatálnych, to môžu byť aj zážitky, ktoré idú za hranicu našeho bežného ja. Voláme ich transpersonálne. Môžu to byť zážitky, ktoré sa týkajú našej duše. Alebo napríklad udalostí, ktoré súvisia s históriou planéty a života na nej. Od základných biologických procesov minerálov, rastlín a živočíchov. Až po rôzne historické udalosti ľudstva. Všetkých poznaných, ale aj nepoznaných kultúr. Môže sa týkať našej planéty, ale môže sa týkať celého kozmu. Poznaného, ale aj toho nepoznaného. Transpersonálna rovina je naozaj obrovská úroveň nášho bytia.

Všetky tieto úrovne sa dejú naraz. Táto predstava môže byť príliš komplexná a zahlcujúca. Avšak náš vnútorný liečiteľ, inteligencia nášho tela a vedomia vie, ako nám postupne dávkovať prístup k týmto miestam bytia. Každý dostane to, čo potrebuje teraz najviac. To je opäť, pre každého z nás veľmi unikátna a individuálna cesta. Netreba zabúdať, že tieto koncepty sú len mapa. Nie to, čo by si mal zažívať.

A.P.S. je prax všímavosti, ktorá nám pomáha to celé zjednodušiť a prepojiť s našou bežnou, každodennou realitou. Koniec koncov, chceme aby naša prax bola podporná pre naše vzťahy a uzemnená, pevne nohami na zemi. 

Stačí len jedno – rozhodnutie. Všetko ostatné už príde. Aj pomoc, ak nevieme ako to celé spraviť samy. Ide o rozhodnutie vykročiť k vlastnej Sile, hlbšej inteligencii Bytia. Trošku viac sa otvoriť neznámu a mystériu, v ktorom žijeme. Ale aj témam, ktoré dobre poznáme, len sú pre nás proste náročné. To chce niekedy veľa odvahy. Avšak, odvahá je určitá dovednosť. A ako iné, aj táto sa dá krok za krokom naučiť. Deň po dni ju v sebe posilujeme. Aj to je súčasťou holotropnej praxe.

V krátkosti zhrnuté, počas rôznych dní môžeme zažívať rôzne udalosti. Môžeme ich nazvať jednoducho – vzťahy. To je horizontálna rovina. A tie na nás pôsobia. No a to je už vertikálna rovina. Môžeme cítiť radosť, slasť, spokojnosť, alebo smútok, izoláciu, hnev, agresiu, opustenie, prázdnotu,…čokoľvek z možného spektra ľudskej skúsenosti. 

Ide o to si to všimnúť. Ako sa vlastne cítim v danú chvíľu. Prevziať za to zodpovednosť a ostávať zvedavý. Zvedavosť je kľúčová energia. 

Možno nedostaneme odpoveď ihneď. Avšak ak si dovolíme nasledovať to, čo cítime, tak na konci nás môže čakať odpoveď a hlbšie porozumenie. Uvoľnenie a liečenie. A tým aj hlbšia vnútorná evolúcia.

Prestávame byť obeťou vonkajších okolností, ale naopak, chápeme hlbšie súvislosti a napájame sa na našu zdedenú hlbšiu múdrosť a silu. 

Nikoho neobviňujeme. Ani seba, ani ostatných. Rozumieme súvislostiam. Celku. 

A to je práca. My to voláme „Holotropic BreathWORK“.

TAG
RELATED POSTS

LEAVE A COMMENT