blog

Meditácia vo vzťahoch alebo A.P.S.

By on 14. júla 2017

Awareness Positioning System (A.P.S.)

Alebo po slovensky -„Systém umiestnenia pozornosti“ je holotropná prax, ktorú používame ako skvelú stelesnenú navigáciu životom. Môže byť veľmi nápomocná v navigácii v našich vzťahoch, vo výchove detí, v práci, v našich rozhodnutiach,..na našej životnej ceste. Táto prax je veľmi nápocná v spájaní sa so spomienkami tela a vedomí. V prebudzaní schopnosti byť naozaj s tým , čo Práve Je. Tav Sparks, riaditeľ Grof Transpersonal Training napísal o tom celú knihu – Movie Yoga.

O čo ide? Je to v podstate veľmi jednoduché,…a zároveň, niekedy tak zložité. Je to celoživotná meditačná/stelesnená prax. Ako hovoria majstri učitelia meditácie, chce to prax a úsilie, a zároveň, netreba žiadne úsilie a stačí len schopnosť sa spojiť s momentom Teraz. Cesty sú rôzne.

Prečo je to zložité? Pretože v našej kultúre a výchove nás to nikto moc neučil. Nemáme to zapísané ako návyk v našich neurónoch (neuroplasticita) a tým aj v každodennom správaní. Ide o tréning, krok za krokom. Za prvé, chce to to rozhodnutie sa cítiť. Nie len na povrchu, ale naozaj, naozaj cítiť. Už toto je v podstate veľký krok, veľké rozhodnutie a obrovksý krok vpred. Udržať sa v tom, to chce určitý tréning a vhodnú formu disciplíny. Nemusí to byť tvrdá a ťažká prax, skôr umienie si spomenúť na svoju prax a jej zámer. Postupne sa to stáva ľahšie a ľahšie. Vytvoríme si v našom systéme nové cesty a návyky. A tak sa všímavý stav mysle a tela, stáva naším prirodzeným stavom. Krok za krokom. Deň po dni.

Každý z nás to má inak. Každý z nás je v inom bode svojho života a vnútornej evolúcie. Má iné predispozície a energetiku. Záleží na našich životných okolnostiach a našej schopnosti ostať s týmito okolnosťami prítomný. Je to umenie sebareflexie a stelesneného, senzorického cítenia svojho tela. Otvoriť svoje vedomie viac do šírky a zároveň ostávať ukotvený v tele.

Každý z nás je individualita. Organizmus v čase a priestore, ktorý sa díva na tento svet, cíti ho a zažíva veľmi unikátnym a špeciálnym spôsobom. Za prvé, veľa záleží na tom, v akej kultúre sme boli vychovaný. Kultúra veľmi ovplyvňuje naše základné emocionálne nastavenie.

 Potom veľmi záleží na tom, ako a s kým sme dospievali, ako sme vstúpili do dospelosti a ako žijeme svoj život teraz. Niektorí z nás môžu mať silnú meditačnú prax. Či veľa hodín sebareflexie s terapeutom, coachom alebo skupinou. Niektorí z nás sú v bode vyhorenia a chaosu. Nevidíme z toho cestu von. Každý z nás je v určitom inom bode a tým aj prax bude mierne odlišná. 

Sme veľmi unikátne bytosti, a každý z nás si musí nájsť svoj osobitý spôsob ako sa udržať v kontakte so sebou. Všímať si to, ako sa vzťahujeme k realite. K priestoru, času, obrazom, vôňam, zvukom, chutiam, dotykom. Hovorí, sa že oči sú brány do duše. V skutočnosti je tou bránou všetkých 5 zmyslov.  A.P.S. je v podstate meditačná prax, bez potreby sa vzťahovať k určitému náboženstvu či metóde. To si každý volí sám podľa potreby. 

Avšak, máme rešpekt a hlbokú úctu k našim predkom a tými pred nami. Princíp je to veľmi podobný ako sa nám snažil opísať Siddhártha Gautama, muž, ktorého ľudia prezývali Buddha. Táto prezývka znamená „prebudený“, alebo „osvietený“. Tieto slová sú veľa krát veľmi nepochopené. Veľa krát berieme osvietenie ako konečný stav. Ale pravda je tá, že je to len začiatok. Je to o prebúdzaní, znova a znova. Je to o návyku ostávať bdelý. Máme rôzne texty ohľadom meditácie. Učenie Siddhárthu Gautamu interpretovalo veľa, veľa ľudí. A učí sa naozaj rôznymi spôsobmi. Niekedy sa navzájom vylučujú. A pre nás nie je ľahké nájsť, čo je naozaj to pravé a vhodné učenie. Ako radar treba používať logiku, uzemnenosť a jednoduchú funkčnosť v tejto realite.

Ja osobne veľmi rezonujem s tou stelesnenou verziou učenia Siddhárthu. Vipassana meditácia, ktorá mi dala a dáva skvelé základy pre stelesnenú prax. Tú dopĺňam o interaktívnu prax vnútorných bojových umení, ktorá je veľmi nápomocná pri objavovaní svojich programov a spomienok cez pohyb a vzťahy v pohybe.

 Veľa tradícii sveta spája základý princíp. Ostávať prebudený v momente teraz a ukotvený v senzorických vnemoch tela. A cítiť, čonás ešte vlastne odpája od schopnosti byť  viac prítomný s tým, čo Je.

Niektoré spoôsoby učenia meditácie nám ponúkajú ďaleké výlety od tela. Avšak čo sa veľa krát deje, je to, že po rokoch takejto praxe na telo zabúdame a prestaneme ho počuť. Aj keď na nás silno volá. Môžeme túžiť dotknúť sa iných realít aká je táto, a tým zabudneme na to, že momentálne žijeme tu. Tu, teraz, v tomto tele. A holotropná prax je veľmi stelesnená prax a má telo veľmi v úcte.

Systém umiestnenia pozornosti je o vzťahoch. Vzťahu nás s priestorom kde sa práve nachádzame, …s ľuďmi, počasím, spoločnosťou, prírodou, ale aj nami samornými. Vzťahoch tak ako von, tak aj dnu.

Pri rôznych vzťahoch zažívame rôzne pocity, vnemy. Mení sa nam dych, tep srdca, tlak krvi, prúdenie tekutín v tele, ale aj elektromagnetické impulzy v tele, prúdenie svetla – ak by sme chceli ísť hlbšie a hlbšie. 

Na začiatku začíname však jednoducho, s dychom a cítením senzorických vnemov v tele. Už to je pre veľa z nás až až.

Ako A.P.S: vlastne funguje?

Máme dve línie, ktoré tvoria kríž. Jedna línia je horizontálna. A tá druhá je vertikálna. Tieto dve línie sa stredávajú akoby v srdci. Keď roztiahneš ruky tak tie môžu znázorňovať horizontálnu líniu a tá reprezentuje konsenzuálnu realitu – tú „normálnu“, bežnú realitu, v ktorú vidíme bežne okolo seba. 

Potom tam máme vertikálnu líniu. Tú si môžeš predstaviť ako ide zvysle stredom tvojho tela a stretá sa s tou horizontálnou v tvojom srdci a tvoria priesečník.

Nad tým priesečníkom, sa nachádzajú naše Zdroje. Stavy vedomia, spomienky, keď sme sa cítili v spojení. Kedy sme „Vedeli“. Cítili sme, že všetko je v poriadku také, aké je. Aj ke’d to nebolo jednoduché. Zažili sme svoje malé, alebo veľké prebudenia. Každý podľa svojich životných skúseností. Mohlo to byť na vrchole hory, alebo obľúbenom mieste v prírode. Mohlo to byť pri mori, alebo pod hladinou mora. Vo vzduchu, keď si lietal. Mohlo to byť na koncerte, festivale, keď si cítil hlbšiu jednotu s celkom. Alebo to bolo pri meditácii, ceremónii, zmenenom stave vedomia. Sú to rôzne úrovne skúseností. Čo ich spája, že nás zdrojujú a robia pokojnejšími. Prinášajú nám hlbšiu dôveru v život samotný.

Skúsenosti pod priesečníkom môžu byť ťažšie životné skúsenosti, ktoré si pamätáme. Ale aj tie, na ktoré sme zabudli, alebo dokonca nevieme, že sa vôbec stali. Opäť, sú to rôzne roviny ľudskej skúsenosti.

Prvú kategóriu môžeme nazvať biografická úroveň. Stanislav Grof ju opisoval ako úroveň bytia od nášho narodenia až po dnešok. Zažili sme veľa rozličných udalostí. Rôzne dotyky, prítomnosť, ale aj neprítomnosť, ale aj opustenie. Mohli to byť dotyky, ktoré boli naplňujúce, ale mohli to byť dotyky, ktoré boli nevhodné, zraňujúce, či dokonca násilné a kruté. Mohli sme zažiť rôzne pády alebo havárie. Chirurgické zákroky – počíta sa aj návšteva u zubára a stres, ktorý to v systéme mohlo zanechať. V prípade žien, návšteva u gynekológa, alebo pôrod. U žien aj mužov, rôzne druhy  invazívnych vyšetrení. Mohli sme zažiť úrazy, násilie, alebo silnú neprítomnosť ľudí v živote – čo v v podstate v systéme zanecháva silné stopy podobné násiliu. To všetko môže zanechávať v systéme stres a napätie, ktoré nás odpája od schopnosti byť prítomným s tým, čo práve je. Spomienky sú reálna energia ukrytá v tkanivách, orgánoch a kostiach. Tú sa snažíme spoznávať a naučiť sa s nou pracovať. Tak ako sa to robí napríklad v čchi-kungu.

Ďalšia rovina je obdobie pred pôrodom a obdobie v čase pôrodu. Prenatálna a perinatálna úroveň. Opäť, každý z nás to mohol zažívať veľmi odlišne. Záleží na tom, kde bola naša matka v období tehotenstva. V akom prostredí sa pohybovala. Žila na horách, alebo v priemyselnej časti mesta. Vo veľmi pokojnom a podpornom prostredí, alebo vo vojne, či náročnom politickom zriadení. Jedla výbornú stravu, alebo trpela silnými závislosťami na jedle, alkohole, či tvrdých drogách. Udržovala plný láskavý kontakt s nami ako prichádzajúcim človekom, alebo sa obávala budúcnosti a nevedela, či to zvládne. Bola odpojená od seba a tým aj od nás samých. To nie je o tom niekoho a niečo obviňovať, vôbec nie! Len si uvedomiť súvislosti a možné vplyvy.

Naše perinatálne skúsenosti, ktoré sú uložené v tele a podvedomí, môžu byť preto pre každého z nás veľmi odlišné. Od tých najkrajších oceanických extatických skúseností, až po stavy toxického prostredia.

Obdobie samotného pôrodu je veľká téma a dalo by sa o nej naozaj veľa napísať. V skratke je to obdobie kde sa prvý krát stretávame so smrťou, agresiou a sexualitou. Stanislav Grof o tom píše do detailu v jeho knihách. 

Tieto tri aspekty nášho bytia sú pre náš život veľmi zásadné. Nerovnováha týchto energií v našom tele spôsobuje nerovnováhu, chaos a utrpenie. Ich stelesnená integrácia prináša do života veľmi výnimočnú, ozdravnú kvalitu a transformáciu. 

A kde sa o týchto troch energiách môžeme dozvedieť viac ako vo vzťahoch!? 

O tomto píšu už prastaré tradície. V taoizme a buddhizme poznáme 4 brány k sebapoznaniu: meditácia, sexuálna extáza, smrť a trauma. Sú to brány cez, ktoré sa spoznávame a prebúdzame. Trauma je jednou z najčastejších brán k prebudeniu.

Ďalej to môžu byť zážitky, ktoré idú za hranicu našeho bežného ja. Voláme ich transpersonálne. Môžu to byť zážitky, ktoré sa týkajú našej duše. Alebo udalosti, ktoré súvisia s históriou planéty a života na nej. Od základných biologických procesov minerálov, rastlín a živočíchov. Až po rôzne historické udalosti ľudstva. Všetkých poznaných ale aj nepoznaných kultúr. Transpersonálna rovina je naozaj obrovská úroveň nášho bytia. Môže sa týkať našej planéty, ale môže sa týkať celého kozmu. Poznaného, ale aj toho nepoznaného.

Všetky tieto úrovne sa dejú naraz. Čo môže byť predstava, ktorá je príliš zahlcujúca. Avšak náš vnútorný liečiteľ, či inteligencia nášho tela a vedomia, vie, ako nám postupne dávkovať prístup k týmto miestam bytia. To je opäť, pre každého z nás veľmi unikátna a individuálna cesta. 

A.P.S. je prax všímavisti, ktorá nám pomáha to celé zjednodušiť a prepojiť s našou bežnou, každodennou realitou. Koniec koncov, chceme aby naša prax bola podporná pre naše vzťahy a uzemnená, pevne nohami na zemi. 

Stačí len jedno – rozhodnutie. Všetko ostatné už príde. Aj pomoc ak nevieme ako to celé spraviť. A kde začať. Ide o rozhodnutie vykročiť k vlastnej Sile a hlbšiemu stredu Bytia. 

Počas rôznych dní môžeme zažívať rôzne udalosti. Môžeme ich nazvať jednoducho – vzťahy. To je horizontálna rovina. A tie na nás pôsobia. To je už vertikálna rovina. Môžeme cítiť radosť, slasť, spokojnosť, alebo smútok, izoláciu, hnev, agresiu, opustenie, prázdnotu,…čokoľvek z možného spektra ľudskej skúsenosti. 

Ide o to si to všimnúť. Ako sa vlastne cítim v danú chvíľu. Prevziať za to zodpovednosť a ostávať zvedavý. Zvedavosť je kľúčová energia. 

Možno nedostaneme odpoveď ihneď. Avšak ak si dovolíme nasledovať to, čo cítime, tak na konci nás môže čakať odpoveď a hlbšie porozumenie. Uvoľnenie a liečenie. A tým aj hlbšia vnútorná evolúcia.

Prestávame byť obeťou vonkajších okolností, ale naopak, chápeme hlbšie súvislosti a napájame sa na našu zdedenú hlbšiu múdrosť a silu. 

Nikoho neobviňujeme. Ani seba, ani ostatných. Rozumieme súvislostiam. Celku. 

A to je práca. My to voláme „Holotropic BreathWORK“.

TAG
RELATED POSTS

LEAVE A COMMENT