Múdrosť ukrytá v kostiach

Ak sa chceme naladiť na subtílne pohyby, energie , svetlo a hmotu, je dobré ísť pekne od základu. Od našich kostí. Čím vyššie chceme ísť, tým viac sa potrebujeme cítiť bezpečne a ukotvený v našich koreňoch. Naše kosti sú najvytrvalejšia časť nás. Vydržia tisícky rokov. Dávno potom, čo sme spravili svoj prechod, naše kosti ostávajú tu a rozprávajú príbeh nášho života. V kostiach nájdeme našu rodovú líniu, hlboký príbeh a neskutočnú múdrosť. Veľa kultúr po celom svete, preto vzdáva kostiam veľa úcty. V bojových umeniach a ich ozdravných technikách im venovali nemalú pozornosť.

Kosti vplývajú na našu náladu a pamäť

Gerard Karsenty, francúzky genetik a lekár, strávil dekády výskumom role osteokalcínu. Proteinu, ktorý je vo veľkej koncentrácii obsiahnutý v kostiach. Pri výskume zistil, že osteokalcín reguluje dôležité procesy v tele a facilituje priamu komunikáciu z kostí do mozgu. Toto zistenie podporilo jeho teóriu o tom, že kosti majú omnoho väčšiu úlohu v našom tele ako len vnútorná štrukturálna podpora.

Výskumom s myšami, Karsenty ukázal, že osteokalcín v kostiach reguloval hladinu cukru a plodnosť u samcov. Taktiež demonštroval, že myš, ktorej chýbal osteokalcín bola úzkostná a depresívna, a jej pamäť, ktorá sa týkala prostredia bola slabšia. Toto naznačuje, že kosti majú svoju úlohu v oboch prípadoch, v emóciách ale aj pamäti, aspoň teda u myší. U tehotnej myši, úroveň osteokalcínu u matky mala taktiež vplyv na plod.

Aj keď ešte nepotvrdil jeho hypotézu, Karsenty verí, že väčšia hustota kostnej masy je spojená s vyššou produkciou osteokalcínu. Ak je toto pravda, tak potom čokoľvek čo ovplyvní hustotu kostí, bude pozitívne vplývať na náladu, pamäť, ale aj mužskú plodnosť. Ak by sa táto teória potvrdila, podporilo by to výsledky z praxe čchi kungu, ako napríklad “Železná Košela” alebo “Kostná Dreň”.

Mobilita a motilita kostí

Okrem posilňovania, usporiadania a nabíjania kostí energiou, sa musíme uistiť, že sa naše kosti môžu voľne hýbať. Pohyb zahŕňa oboje, mobilitu a motilitu. V tomto kontexte, mobilita je schopnosť štruktúry hýbať sa a byť pohnutá. Motilita je vrodený, spontánny pohyb štruktúry bez vedomej voľby. V oboch prípadoch, je ideálne mať plný a vybalancovaný rozsah pohybu kostí.

V praxi je dobré pozrieť sa najskôr na mobilitu svojej krížovej kosti. Tú vieme vedomo mobilizovať cez čchi kungové, jogové, alebo masážne techniky zamerané na prácu s panvou. Čo nás môže naučiť, ako efektívne ovplyvniť pupovanie mozgomiešnej tekutiny mozgomiešnej tekutiny – hlavného sprostredkovateľa energie v centrálnom nervovom systéme.

Motilita kraniálnych kostí, však ostáva kontrovérzna. Západná medicína usúdila, že naše lebečné kosti sa po našom porode pevne spojili a sú tak nepohyblivé. Mimochodom, táto idea pochádza zo skúmania lebky po smrti, kedy sa stáva lebka dehydrovaná a tvrdá. Avšak, na začiatku 20. storočia, Dr. William Garner Sutherland bol prvým Západným lekárom, ktorý začal vnímať subtílny pohyb v kostiach. Viac o jeho príbehu sa  môžeš dozvedieť v knihe Dych Života od Michaela Kerna. Viac ako 80-ročný výskum Dr.Sutherlanda demonštroval pohyb, motilitu lebečných kostí. U žijúcich, dýchajúcich ľudí, lebečné švy sú flexibilné a dovoľujú pohyb. Rokmi výskumu boli tieto pohyby dobre zdokumentované vo viacerých štúdiách, vrátane štúdií NASA. Základ kranio-sakrálnej práce leží na možnosti tohto pohybu a harmonizácii motility lebečných kostí, a tak optimalizovaní cirkulácie mozgomiešnej tekutiny. Tá ma nezastupiteľné miesto vo výžive nervového systému, ale aj chemickej, hormonálnej a v neposlednom rade, energetickej komunikácii tela. Mozgomiešna tekutina slúži aj ako ochrana mozgu a nervového systému pred poškodením a vplýva na efektívne fungovanie týchto systémov.

Na obrázku 1.1 môžeme vidieť Bauchenovu lebku – špeciálne pripravená rozložená lebka, ktorá ukazuje “priestorovosť” medzi švami a zároveň sa snaží relatívne dodržať ich pozíciu. Táto “lebka vo výbuchu” sa používa pri štúdiu anatómie. Tento obrázok lebky preháňa priestor medzi kraniálnymi kosťami pre študijné účely.

Avšak, môžeme sa pozrieť na rozdiel medzi obyčajnou lebkou a lebkou skúseného meditátora. Tieto dva obrázky sú lebky skutočných ľudí. Samozrejme, tým že sú staré, tak sa časom stiahli a vysušili. Prvý obrázok ukazuje lebku bežného človeka (obrázok 1.2.) Môžete vidieť, že koronálny šev a sagitálny šev sú oddelené,ale určitým spôsobom vyplnené, čo je indícia limitovaného rozsahu pohybu.